Navigácia

Obsah

História


Z histórie po súčasnosť


Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody. Približne 25 km od hlavného mesta Bratislava a 3 km od okresného mesta Senec.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí - Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Obec Beel patrila Bratislavskému hradu. Svoje majetky tu mali zemianske rodiny Fölesovcov, Szülőovcov, Horváthovcov a Molnárovcov. V polovici 18. storočia patrila časť obce Sipkovitzovi, Dadanyimu a posledným majiteľom bol veľkostatkár Uhlík. Obec Minor Beel patrila rodine Oroszovcov. V 16. storočí sa tu usídlili chorvátsky kolonisti.

V roku 1719 sa začala výstavba jedného z najväčších barokových kaštieľov v okolí. Majiteľom kaštieľa bol Žigmund Csáky a spravoval ho jeho brat, arcibiskup Imrich. Svojho jasu sa kaštieľ dočkal v roku 1930. Plánovačom bol Fischner von Erlach a jeho syn. Na stavebné práce dozeral majiteľ bernolákovského kaštieľa J. Eszterházy. Zaujímavosťou boli napr. okná, ktorých v celom objekte bolo 365 ako dní v roku, 52 izieb ako týždňov do roka a 7 brán ako dní v týždni. Z pravej strany kaštieľa bola kaplnka, ktorej steny tvorili maľby autora G.A. Galliartiho. Okrem iného tento objekt slúžil aj ako kňazský seminár.

V roku 1955 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa a v roku 1960 ho odovzdali do užívania ako Domov dôchodcov s kapacitou 237 lôžok. Neskôr fungoval ako Ústav pre mentálne postihnuté ženy a od roku 2006 kaštieľ nie je v užívaní a chátra. Vrámci reštitúcie bol kaštieľ vrátený potomkom, ktorí dnes žijú na území Slovenska a Čiech. Aký osud čaká už aj tak dostatočne schátralý kaštieľ, zatiaľ nikto s určitosťou povedať nevie.

Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pestovaním ovocia a zeleniny. V obci boli obmedzené pracovné možnosti, a preto obyvatelia odchádzali za prácou do Bratislavy a Senca.

Od roku 1948 sa obec rozrástla, postavili sa nové rodinné domy. V šesťdesiatych rokoch sa začali stavať bezprašné cesty, zaviedlo sa verejné osvetlenie, postavila sa budova pošty, kultúrny dom, nová základná škola, školská družina, dom smútku, zrekonštruovala sa budova požiarnej zbrojnice, i obecného úradu. Občania si svojpomocne vybudovali športový areál a splynofikovali celú obec. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov rapídne vstúpol priemerný vek obyvateľov. V tom období sa mladé rodiny sťahovali do Senca a Bratislavy.

Po roku 1985 sa však znova začalo s výstavbou rodinných domov a tým aj osídlovanie obce novými obyvateľmi z rôznych kútov Slovenska.

V súčasnosti má obec vyše 800 rodinných domov a niekoľko obytných domov, ich počet sa neustále zvyšuje a vznikajú tu nové moderné obytné štvrte. Vo Veľkom Bieli sa nachádzajú všetky základné inštitúcie a služby potrebné k pohodlnému bývaniu: materská škola, základná škola, kultúrny dom s detským ihriskom, obchody, športoviská, prevádzky s rôznymi službami (kaderníctvo, masáže, atď.), zdravotné stredisko s lekárňou, kaviarne a bary a v neposlednom rade aj jazero, ktoré je častým cieľom prechádzok a relaxu. Obec organizuje aj pravidelné športové a kultúrne podujatia pre obyvateľov a návštevníkov obce ako napríklad Deň obce, futbalový turnaj, hodové zábavy, športové súťaže atď.

O jednotlivých témach sa dozviete viac v príslušných kategóriách na tejto stránke. Tešíme sa na vašu návštevu.