Obsah

Csemadok


Csemadok – najstaršia miestna organizácia

Obsiahla kronika miestnej organizácie Csemadok-u zaznamenáva bezmála šesťdesiat rokov činnosti tejto organizácie.

V roku 1950 teda rok po celoštátnom založení vznikli ako vo Veľkom Bieli tak i v Malom Bieli miestne organizácie takzvaného Csemadok-u, t.j. Kultúrneho spolku Československých maďarských pracujúcich. I keď jeho činnosť z času na čas stagnovala, takmer v nezmenenej forme funguje až dodnes. Na svojom výslní mal 230 členov, toho času má 100 členov. Za posledné roky sa však jeho rady skôr rozrastajú ako zužujú. Vekový priemer sa napriek tomu nezlepšil. Ale späť k počiatkom.

Kde bola ešte vtedy televízia! – povzdychneme si, keď sa spomína na veľké udalosti miestneho kultúrneho života. Veď sa nad tým len zamyslime! V päťdesiatych rokoch miestna mládež nacvičovala a predstavovala divadelné hry, dobrých pár rokov fungovala aj tanečná skupina, neskôr estráda. Ponuky na vystúpenia sa im z okolitých dedín len tak hrnuli. Veľkobielčania sa zúčastňovali celoštátnych súťaží Csemadok-u. A Margit Bognárová sa postupne stala známou speváčkou ľudoviek a piesní v celej krajine.

Počiatočný impulz založenia miestnej organizácie pochádzal od manželov Bauerovcov, vtedajších učiteľov maďarskej školy, neskôr však prevzali iniciatívu miestni.

Kľúčovými postavami vtedajšej a neskoršej činnosti organizácie boli a sú: zakladajúci predseda Jozef Kakas, Františka Szabóová, Alexander Dombovics, Alexander Bognár, František Danter...

Skrátka, rušný život veľkobielskeho kultúrneho života plynul počas tridsiatich rokov. Náhle však došlo k zmene. Zmenili sa ľudia, ich požiadavky, vzťahy sa náhle pretrhli. Maďarčina sa postupne vytrácala ako z úradného mena obce, tak aj z jej jazyka. (Nech to majú na svedomí tí, ktorí za to môžu.) Avšak Csemadok to nevzdal. V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa jeho činnosť obnovila. Jeho prvý veľký návrat sme zaznamenali veľkolepou oslavou 1100-ho výročia príchodu Maďarov do vlasti. Nasledovali predstavenia výnimočných osobností z Maďarska: pri vystúpení Jána Koósa boli hľadiská preplnené, o Katarínu Kovácsovú a Imricha Antala sa však zaujímalo už len zopár ľudí. Na predstavenie Blázon dediny od divadelníkov z Kálazu sa prišla pozrieť už len polovica hľadiska. A tanečná skupina Szőttes neprilákala napokon ani 50 ľudí. – Oplatí sa to? – pýtali sme sa sami seba. – Oplatí. – znela odpoveď. Na desať rokov sa totiž do obce vrátilo aj vzdelávanie v maďarskom jazyku. Stálo to za to. Každý chválil úroveň usporadúvaných charitatívnych koncertov, poprední interpreti prijímali naše pozvania, miestny kultúrny dom bol opäť plný. Dôstojným začiatkom bolo aj postavenie a vysvätenie Pamätníka hrdinov pri kostole. Aj oslava 55-ho výročia vzniku organizácie bolo dojemné a úspešné podujatie... A takto by sme mohli pokračovať.

Vráťme sa však späť do súčasnosti. Začiatkom tohto roka sme spoločne s obecným úradom, už po druhýkrát usporiadali fašiangový sprievod, v znamení obnovy tradície z deväťdesiatych rokov. V Bratislave sme sa zúčastnili nádherného predstavenia Maďarského Národného Tanečného Divadla z Budapešti. Podľa návrhov prijatých na schôdzi, ktorá sa uskutočnila vo februári, sa v obci usporiada divadelné predstavenie, spoločný výlet s MKP, večer spolku Csemadok a možná je aj účasť na mnohých podujatiach. Až bude s kým a pre koho...

Je na čo sa spomínať, a na čo byť hrdý. A kto by mal záujem dozvedieť sa niečo viac o tomto spolku, stačí zazvoniť u predsedu Františka Dantera a prelistovať si Kroniku.

Jozef D. Kovács, podpredseda Csemadok-u