Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čiernej vody. Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec.
Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí - Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.
Obec Beel patrila Bratislavskému hradu. Svoje majetky tu mali zemianske rodiny Földesovcov, Szülőovcov, Horváthovcov a Molnárovcov. V polovici 18. storočia patrila časť obce Sipkovitzovi, Dadanyimu a posledným majiteľom bol veľkostatkár Uhlík. Obec Minor Beel patrila rodine Oroszovcov. V 16. storočí sa tu usídlili chorvátsky kolonisti. V roku 1719 sa začala výstavba jedného z najväčších barokových kaštieľov v okolí.
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pestovaním ovocia a zeleniny. V obci boli obmedzené pracovné možnosti, a preto obyvatelia odchádzali za prácou do Bratislavy a Senca.
Od roku 1948 sa obec rozrástla, postavili sa nové rodinné domy. V roku 1950 bolo založené miestne JRD, ktoré poskytovalo nové možnosti zamestnania sa. V šesťdesiatych rokoch sa začali stavať bezprašné cesty, zaviedlo sa verejné osvetlenie, postavila sa budova pošty, kultúrny dom, nová základná škola, školská družina, dom smútku, zrekonštruovala sa budova požiarnej zbrojnice, i obecného úradu. Občania si svojpomocne vybudovali športový areál a splynofikovali celú obec. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa mladé rodiny sťahovali z obce kvôli chýbajúcim stavebným pozemkom, čím rapídne stúpol priemerný vek obyvateľov. V tom období sa mladé rodiny sťahovali do Senca a Bratislavy.
Po roku 1985 sa znovu začalo s výstavbou rodinných domov, čím sa obec postupne začala zapĺňať novými obyvateľmi z rôznych kútov Slovenska. V deväťdesiatych rokoch sa v obci začal budovať verejný vodovod, postavil sa dom smútku na cintoríne v Malom Bieli, rozšírilo sa verejné osvetlenie a začalo sa s postupnou výstavbou kanalizačnej siete.